Prečítajte si slová, ktoré bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin predniesol na Medzinárodnej konferencii s názvom „Utrpenie Srbov v Kosove a Metóchii, Rezolúcia OSN 1244 a medzinárodné právo“:
Vážený pán predsedajúci, vážení bratia,
v súvislosti s neutíchajúcim násilím a cieleným terorom proti srbskému obyvateľstvu Kosovo-Metohija si dovolím pohovoriť o niekoľkých vážnych argumentoch pre rozhodný odpor voči votrelcom podporovaných skorumpovaným kolektívnym Západom.
Nejeden z Vašich bratov a otcov položil život na obranu historickej územnej súčasti Srbska. Ešte ako podpredseda vlády v rokoch 2006-2009 na príslušnom rokovaní o tejto otázke som rozhodným spôsobom uzavrel, že Slovensko nikdy neuzná Kosovo a toto som prezentoval aj verejne pred všetkými slovenskými občanmi. Slovensko principiálne a rezolútne neuznáva Kosovo, nakoľko jeho kreovanie predstavuje zjavné porušenie medzinárodného práva. Dnes je na svete asi iba niečo vyše polovice štátov, ktoré Kosovo stále uznávajú. Ale sny Kosovskej vlády o tom, že by sa Kosovo niekedy mohlo stať riadnym členom OSN, sú sny korupčníkov, nie ľudí milujúcich svoju vlasť. Kosovo nie je ich vlasť. Kosovo je darebácka hra USA, ktorá s ich svetovým pádom definitívne skončí svoju existenciu, jednoducho to je subjekt bez budúcnosti.
Napriek nedávno prijatej Ústave Srbska v roku 2026, kde je Kosovo-Metohija tradične označená ako provincia, jej právne postavenie ako akejsi mimoriadne posilnenej samostatnej provincii nebolo od samého začiatku v súlade s medzinárodným právom. Bolo ľuďom vnútené. Samotné referendum o ústave malo veľmi nízku účasť a z nej iba polovica súhlasila so znením novej ústavy. Doslova asi 15 percent ľudí. Pritom treba brať do úvahy silnú západnú propagandu, a nezákonné praktiky, ktoré opäť medzinárodní pozorovatelia záhadne nespozorovali.
Kde a kedy bolo referendum o odtrhnutí Kosova? Nebolo. Išlo bez najmenších pochybnosti o silové rozhodnutie NATO, ktoré na také niečo nikdy nebolo oprávnené zo strany Bezpečnostnej rady OSN. Ani dnes sily KFOR na území Kosova, hoci odsúhlasené rezolúciou BR OSN 1244 a to pod vedením USA, neplnia svoju úlohu. Naopak, dosiahli trvalú, už vyše 27 rokov trvajúcu vojenskú základňu v tejto časti sveta. Sú vyňatí z pôsobnosti Medzinárodného trestného tribunálu.
Tak to bolo aj s nepovoleným útokom NATO na bývalú Juhosláviu. Údajne pre nepokoje v srbskom Kosove a Metohiji. Na miešanie sa do vnútorných záležitostí suverénneho štátu mala právo upozorniť a riešiť situáciu len a len Bezpečnostná rada OSN, pri vážnom ohrození mieru. NATO arogantne túto skutočnosť odignorovalo. Toľko lží a surovostí, toľko darebáctva, keď nútili vládu Juhoslávie silou mocou podpísať dohodu z francúzskeho Rambouillet, to bola očividne doba temna. Nechcete, budeme vás „humanitárne“ bombardovať.
Na nevýslovné „hrdinstvo“ proti srbskému civilnému obyvateľstvu a „obetavosť“ USA za ľudské práva, predavačov živého mäsa, sa nedá zabudnúť.
Nezmenili sa dodnes a nikdy sa nezmenia. Ruská federácia, Čína, Slovenská republika a viacero ďalších štátov nikdy neuznali ulúpené Kosovo. Európska únia, v pomoci trhania koristi radostne hrala tú najpodlejšiu hyenu. Som presvedčený, že je len jedna cesta k náprave. Tvrdo, rozhodne a nekompromisne presadzovať návrat svojich území. Je to absolútne legitímna požiadavka, ktorá má oporu v medzinárodnom práve. Hovorí to článok 51 Charty OSN, článok 7 Zmluvy o NATO a mnoho iných medzinárodných dokumentov.
Vtedy USA konalo bez akéhokoľvek mandátu Bezpečnostnej rady OSN a navyše bez referenda, kde by mohli občania celého Srbska slobodne vyjadriť svoju vôľu. Výsledok by bol zaručené iný. Svet sa rýchlo mení. Nastupuje nielen éra nových mierových vzťahov medzi štátmi, nielen nové možnosti v slobodnom výbere partnerov pre hospodársku a inú spoluprácu.
Nastupuje aj obdobie naprávania a spravodlivého právneho potrestania zločinov tých, ktorí boli presvedčení, že ich moc nad svetom a vymyslená vlastná výnimočnosť sú naveky.
Súčasný stav v Kosove charakterizuje pretrvávajúca politická kríza, predčasné parlamentné voľby a napäté vzťahy so Srbskom. Korupcia a strach z nového svetového poriadku si vyberajú konkrétnu daň. Často ma v tejto súvislosti napadá znenie článku 8 Zmluvy o NATO, ktorý hovorí, že každá zo zmluvných strán vyhlasuje, že žiadne jej súčasné platné medzinárodné záväzky voči akejkoľvek inej zmluvnej strane alebo akémukoľvek tretiemu štátu nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy, a zaväzuje sa, že neprijme žiaden medzinárodný záväzok, ktorý by bol s touto Zmluvou v rozpore. Tu stačí spolu s vhodným partnerom prijať zmluvu, ktorá textu odporovať nebude. Ten je totiž plný odkazov na Chartu OSN a mierové spolužitie národov bez použitia sily.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol 22.7.2010, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova neporušuje medzinárodné právo. To je obrovský omyl. A navyše jeho rozsudok nemá právnu silu. Predseda súdu, Japonec Hisaši Owada, v rozsudku uviedol, že medzinárodné právo “neobsahuje žiaden zákaz vyhlásení nezávislosti”. Medzinárodné právo však nedovoľuje násilné odtrhnutie časti územia, len preto, že tam býva väčšina, napríklad Albáncov. V Kosove je dnes, podľa mojich informácií, približný pomer 120 tisíc Srbov a asi dva milióny Albáncov. Kto je v skutočnosti utláčaný je úplne jasné. Rozhodne to nie sú Albánci. Nie je v súlade s medzinárodným právom chcieť si prisvojiť cudzie územie s pomocou podlosti a násilia. Pod ochrannou rukou USA. USA si dnes, spolu s Izraelom vyslúžili celosvetovú nenávisť a povesť epsteinovských zvrátených extrémnych sionistov, teroristov, ktorí otvorene hovoria, že oni sú nadľudia a všetkých ostatných treba povraždiť, najmä deti. To je však nielen choré, prieči sa mravnosti, ľudskej morálke a normálnosti mysle, ale je to aj priama hrozba smrťou národom OSN. Nepochybujem ani na sekundu, že nič podobné slobodní ľudia nechcú, odmietajú a nebudú naďalej znášať.
Právo na sebaurčenie sa v súčasnosti dá dosiahnuť rešpektovaním práv národnostných menšín v kultúrnych sociálnych a jazykových oblastiach a politickou participáciou príslušníkov národnostných menšín na riešení otázok, ktoré sa danej menšiny týkajú. V nedávno prijatej novele Ústavy nie je jasný ani rozsah práv, podmienky fungovania, právomoci orgánov a kontrola centrálnych orgánov moci Srbska. To sa robí vzájomnou dohodou. Všetko však zostáva v rámci suverénnych hraníc existujúcich štátov. Napriek tomu, že toto právo je zakotvené v medzinárodných dokumentoch, jeho aplikácia nie je vynútiteľná vzhľadom na to, že v súčasnosti neexistuje efektívny nástroj pre jeho vynútenie. Preto, že toto právo nie je silou vynútiteľné, rozhodli sa USA, spolu s celým NATO od samej frajeriny, že nad nimi už nikto nestojí, bez súhlasu ničiť a robiť veci výlučne podľa vlastnej vôle. Absencia rešpektu a úcty k suverenite a rovnosti ostatných štátov OSN.
Právo národa na sebaurčenie nie je automatické. Nie je to právo na samostatný štát. Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie v roku 1996 konštatoval, že medzinárodné právo neuznáva všeobecné právo národov na jednostranné oddelenie sa od existujúceho štátu. Len zopakujem, že v súčasnom období preto právo na sebaurčenie treba vnímať najmä ako rešpektovanie, ľudských, občianskych, politických, kultúrnych a jazykových práv príslušníkov národnostných menšín a ich spoluúčasť na riadení štátu. Iba takto a nijak inak sa táto otázka nemôže riešiť. Ani Albánci v Kosove preto nesmú v nijakom prípade používať metódy prevahy, násilia, korupcie súdnych a mocenských orgánov voči srbskej menšine. Inak vzniká medzinárodným právom dovolený a oprávnený silový odpor voči akémukoľvek utlačovateľovi. Ústava takmer každého štátu obsahuje ustanovenia, ktoré priamo zaväzujú štát chrániť bezpečnosť a životy svojich občanov.
Americké jednotky tam nie sú, ako si myslia, na pomoc utlačovateľom, ale ak by som bol vyslovene pomstychtivý, tak poviem, že naopak, ľahko sa môžu stať cieľom, za ktorým sa netreba plaviť cez oceán.
plaviť cez oceán.
Vážení bratia,
osobne som v Slovenskej republike podal trestné oznámenie na tých členov slovenskej vlády, ktorí hlasovali za povolenie preletov cez slovenské územie pre bombardéry USA a NATO, ktoré realizovali agresiu proti Bývalej federatívnej republike Juhoslávii za spolupáchateľstvo trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a spolupáchateľstvo pomoci k trestnému činu vraždy. Doteraz táto kauza nebola konečným spôsobom uzavretá.
Principiálne sa vždy vyslovujem a zasadzujem za našu slovanskú jednotu a ochranu našej spoločnej, vysoko cennej svetovej civilizácie.
Ďakujem za pozornosť.
JUDr. Štefan Harabin
Trestný sudca Najvyššieho súdu
bývalý predseda Najvyššieho súdu, Súdnej rady,
podpredseda vlády a minister spravodlivosti
Slovenskej republiky
Slovenčina 
English (UK)