Ctíme si dejinné udalosti, ktoré pomáhali formovať slovenské a slovanské povedomie a v tomto duchu sme si pripomenuli výročie výletu Štúrovcov na hrad Devín.
Člen Slovanského výboru Robert Russel sa pri tejto príležitosti zúčastnil výročnej spomienky tohto legendárneho výletu a taktiež napísal na túto tému náučný článok.
Článok o výlete Štúrovcov na Devín
V prvej polovici 19. storočia sa v období romantizmu začali organizovať národno-obrodenecké hnutia naprieč Európou. Na evanjelickom lýceu v Bratislave od roku 1803 existovala Katedra slovenská prešpurská (Cathedra Slavica), ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Študenti si pri katedre v roku 1827 založili vlastnú knižnicu, ktorú nazývali Slovanská čitáreň. V roku 1829 Samo Chalupka, Karol Štúr (starší brat Ľ. Štúra), Daniel Lichard, Samuel Godra a ďalší študenti založili v priestoroch knižnice samovzdelávací spolok s názvom Spoločnosť česko-slovanská. Jej hlavnou úlohou bolo vzdelávanie v rodnej reči, štúdium dejín slovanských národov a písanie literárnych prác. V septembri 1829 prichádza na lýceum študovať Ľudovít Štúr, stáva sa členom Spoločnosti a rozširuje tu svoje vedomosti jazykov a dejín. Štúr bol presvedčený, že „… história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka.“
V rámci rozvíjania národného povedomia organizovali členovia Spoločnosti rôzne slávnosti, návštevy a podujatia. Najmä táto skupina študentov a členov Spoločnosti bratislavského lýcea pod vedením Štúra predstavuje hlavný prúd slovenského obrodeneckého hnutia, ktorý dnes poznáme pod označením štúrovci. Ich aktivity sa odvíjali od odkazu bernolákovcov, ktorí stavali na slovanstve a jeho tradíciách.
Príprava na výlet
Najznámejším z týchto historicko-obrodeneckých podujatí je výlet štúrovcov na Devín ktorý sa uskutočnil 24. apríla 1836. Štúr, v tom čase zastávajúc funkciu podpredsedu Spoločnosti musel toto podujatie pre vrcholiaci maďarizačný útlak pripravovať v tajnosti.
Jozef Miloslav Hurban spomína: „Užší kruh mal byť vybratý a prísne uzavretý k výletu na Devín. Na také sympóziom tešili sa zakaždým mladší i starší; a čo len dostať sa mala dušiam za pochúťka ideálna na Devíne, rumoch to zapadlej slávy dakedajšej národa slovenského.“
Pri poradách sa členovia Spoločnosti zhodli, že by veľká neúčasť slovenských študentov na prednáškach bola nápadná. Ako deň výletu vybrali preto nedeľu a dátum vychádzky bol stanovený na 24. apríla, na sviatok sv. Juraja.
Aby nevzbudili pozornosť úradov, z Bratislavy sa mali včasne ráno vydať v skupinách najviac po troch a zísť sa v záhrade hostinca pod Devínom. Dovedna ich bolo sedemnásť, Štúr, jeho najbližší spolupracovníci a jedenásť študentov bratislavského lýcea.
Hurban popisuje prvotné zvítanie a cestu na Devín vo svojich spomienkach takto: „Až za Bratislavou so smiechom a radosťou podávali si ruky a v tešení sa na výjavy dnešné poberali sa ku Devínu. Spev veselý, túžbyplný sladil a obživoval pochod mladoňov, v hrudi svojej zápaly vekotvorné nesúcich.“
Štúr v liste Michalovi Godrovi opisuje slávnostnú atmosféru toho dňa: „Slnce vychádzalo z jasna, keď sme sa približovali k starým hradbám osamelého Devína a zdalo sa nám, že vychádza nový deň Slovenska. Keď sme ta prišli, oddýchli sme si, potom sme vyliezli na najvyššiu hradbu Devína a začali sme so spevom, k tejto slávnosti zloženým, náš sviatok.“
„Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,“ niesli sa povetrím slová predspevu Kollárovej Slávy dcéra. Cestou na hornú časť hradu sa rozdal text novej Štúrovej piesne zloženej pre túto príležitosť s názvom Děvín, milý Děvín, ktorá sa spievala na nápev Nitra, milá Nitra.. Jozef Miloslav Hurban recitoval báseň Přísaha od Klácela, Škultéty zasa Svätopluka z pera Jána Hollého. Následne predniesol Štúr slávnostnú reč o dejinách Veľkej Moravy, oživil dávnu slávu dní Rastislava, Mojmíra a Svätopluka. Po búrlivom potlesku a krátkej prestávke štúrovci zborovo spievali Nitra, milá Nitra. Štúrovci besedovali, prejavy rečníkov striedali ďalšie národno-buditeľské piesne a recitácie.
Nasledoval okamih, ktorý sa zapísal do dejín Slovenska. Štúr sa prihovoril spoločenstvu: „Bratia! Akúže si pamiatku odnesieme stadiaľto? Či tie kamienky, čo z múrov staroslávnych devínskych sme si už navylupovali, majú byť tie znaky nášho horlenia a vzdelávania sa? Tie zasypú sa prachom a čas ich pohrobí v zábude. Stálejšia a ideálnejšia má byť pamiatka tohto dňa, aby mohla vzdorovať prachu dlhochvíľnemu a času pohrôm plnému. Jesto obyčaj pri učených spoločnostiach dajedných, že svojim členom pridávajú mená, zvláštny poťah majúce ku cieľom spoločnosti. My sme členovia nesmierne veľkej spoločnosti, spoločnosti totiž slovanského národa, my sme živšie než otcovia naši pocítili potrebu prebudenia sa k sebavedomosti i kmeňa nášho slovenského i patričnosti našej k velikému národu slovanskému; nože postarajme sa dnes spoločne o to, aby nám nemohlo a nesmelo nikdy vyjsť z pamäti rozpamätovanie sa na to, k čomu dnes povzbudzovali sme sa tu na rumoch zapadlej slávy otcov našich, čo sme si vzájomne sľubovali, za čo horliť, pracovať, bojovať, žiť i mrieť zaväzovali sa.”
Štúr prijal slovanské meno Velislav. Od tohto okamihu poznáme Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Augusta Horislava Škultétyho, Gustáva Dobroslava Grossmanna a ďalších. Prijatie slovanského mena ku krstnému sa rýchlo šírilo a z tejto epochy poznáme desiatky takýchto pridaných slovanských mien ako: Pravoslav, Bojislav, Krasislav, Drahotín, Myslimír, Želimír, Cyril, Miliduch, Domoľub, Mečislav Slavimír, Slavomil, Ľuboslav, Lumír, Záboj, Zvestoň, Slavoľub, Horimír, Horislav, etc. Okrem slovanského mena si tiež pridávali životné krédo či si poslovenčili meno. Jozef Miloslav Hurban prijal životné krédo „Pravde a národu“, Timotheus Czochius si poslovenčil meno na Ctiboh Zoch.
Po tomto akte prijatia slovanských mien zaznela hymnická pieseň Samuela Tomášika Hej Slováci. Jej sloha: „My stojíme stále pevne ako múry hradné” sa opakovala tri krát, počas čoho Štúr podával ruky všetkým zúčastnením. Sviatočný výlet ukončili odpochodovaním do pohostinstva, pričom si spievali chorvátsku bojovú pieseň.
Nasledovali ďalšie výlety do okolia Bratislavy a spolu s nimi éra činorodej práce mladých národovcov (Štúr mal v čase výletu na Devín iba dvadsať rokov). Spoločnosť česko-slovanská dosiahla v tomto období rokov 1835-1837 vrchol svojej činnosti. Do jej popredia sa dostali národné a politické otázky a stala sa centrom slovenského národného života.
V roku 1836 bola zakázaná činnosť všetkých študentských spolkov čo viedlo k presunu činnosti štúrovcov na pôdu katedry, tlak maďarizácie silnel. Žiadna sila však nemohla uhasiť plamene národného obrodenia v srdciach štúrovcov.
Autor: Robert Russel
Slovenčina 
English (UK)