Michail Vasilievič Lomonosov je jednou z najvýraznejších postáv ruskej vedy 18. storočia. Narodil sa 19.11.1711 v chudobnej roľníckej rodine v Archangelskej oblasti. Ako 19-ročný sa rozhodol odísť do Moskvy, kde začal študovať na Slovansko-grécko-latinskej cirkevnej akadémii. Po troch rokoch ho poslali na ročné štúdium na akadémiu v Kyjeve, kde však bol sklamaný úrovňou výučby, a preto sa predčasne vrátil späť do Moskvy.
Lomonosov bol vynikajúci študent – dvanásťročný študijný cyklus zvládol za päť rokov a stal sa najlepším žiakom vo svojej triede. V roku 1736 získal štipendium na Petrohradskej štátnej univerzite, čo mu umožnilo pokračovať vo vzdelávaní. Navrhol a skonštruoval množstvo fyzikálnych, meteorologických, optických i navigačných prístrojov, okrem iného aj nový typ ďalekohľadu, ktorým pozoroval prechod Venuše cez slnečný disk a objavil tak existenciu jej atmosféry.
V chémii položil základy zákona zachovania hmoty. Jeho revolučná práca v oblasti mineralógie a metalurgie pomohla rozvoju ťažobného priemyslu v Rusku, zostavil geografický atlas Ruska, napísal 15 zväzkov básní, do ruštiny preložil antické diela Senecu, Homéra a Horátia a je autorom dvoch divadelných drám. V práci O zemských vrstvách podrobne popísal a vysvetlil zloženie Zeme a príčiny vzniku pohorí a zemetrasení.
Bol iniciátorom založenia univerzity v Moskve, ktorá bola na jeho počesť neskôr nazvaná Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova. Táto inštitúcia, založená v roku 1755, je dodnes dôležitým centrom vzdelania pre celé Rusko. V tom istom roku napísal aj knihu gramatiky, ktorá reformovala ruský literárny jazyk. Vypracoval prvú ruskú pedagogickú teóriu, v ktorej zastával prirodzený proces vzdelávania detí s cieľom sformovať človeka, ktorého hlavnými vlastnosťami sú morálka, láska k vede, poznanie, tvrdá práca a nesebecká služba vlasti. Lomonosov veril v neobmedzené schopnosti ľudského rozumu a zanechal po sebe odkaz, ktorý inšpiruje dodnes.
Autor: Zástupca pre oblasť kultúry Robert Russel
Slovenčina 
English (UK)