V roku 2025 došlo v Ruskej federácii k zásadnej vojensko-organizačnej reforme, ktorá nadväzuje na smerovanie centralizácie a profesionalizácie velenia ozbrojených síl. Na základe dekrétu prezidenta Vladimíra Putina z 5. februára 2025 bolo rozhodnuté o zmene právneho štatútu vojenských okruhov – po novom už nie sú medzidruhovými zoskupeniami, ale zameriavajú sa výlučne na velenie pozemným silám. Z podriadenosti vojenských okruhov boli vyňaté napríklad námorné a vzdušné sily, ktoré prešli pod priame velenie príslušných druhov vojsk.
Týmto krokom sa ruské ozbrojené sily vracajú k modelu, ktorý bol charakteristický pre obdobie Sovietskeho zväzu. Každý druh vojska má opäť vlastnú vertikálu velenia, čo má podľa oficiálnych vyjadrení zvýšiť efektivitu, koordináciu a operačnú pripravenosť. Reforma tak zároveň predstavuje reakciu na dlhodobý vývoj bezpečnostného prostredia v okolí Ruska, najmä na posilňovanie východného krídla NATO a pokračujúcu konfrontáciu na strategickej osi Západ–Východ.
Osobitnú pozornosť si zaslúži vytvorenie samostatnej vševojskovej armády (rus. общевойсковая армия, angl. combined arms army) v Kaliningradskej oblasti, nové geografické vymedzenie pôsobnosti Baltskej flotily a úplné začlenenie taktického letectva pod velenie Vzdušno-kozmických síl. Všetky tieto kroky majú spoločný cieľ – posilniť špecializáciu, odstrániť paralelizmus v riadení a vytvoriť jasné zodpovednostné línie v rámci strategických smerov.
Reforma vojenských okruhov v roku 2025
Reforma z roku 2025 znamenala úplnú revíziu geografického a funkčného rozdelenia vojenských okruhov v Ruskej federácii. Doterajší model štyroch veľkých medzidruhových okruhov – Západného, Južného, Centrálneho a Východného – bol definitívne zrušený. Nahradil ho systém, ktorý obnovuje tradičné názvy a hranice vojenských okruhov známe z obdobia Sovietskeho zväzu. Medzi kľúčové obnovené okruhy patrí Moskovský, Leningradský, Južný, Centrálny a Východný, pričom každý z nich má jasne vymedzenú teritoriálnu zodpovednosť a velenie nad pozemnými silami vo svojom priestore.
Zmena však nebola len otázkou nomenklatúry. Nový model velenia znamená, že každý okruh sa sústreďuje výlučne na riadenie pozemných síl a ich operačnú pripravenosť. Všetky ostatné druhy vojsk – predovšetkým letecké a námorné sily – boli z tejto podriadenosti vyňaté a začlenené pod samostatné velenie Vzdušno-kozmických síl a Námorníctva. Tým sa odstránil paralelizmus velenia, ktorý v minulosti často komplikoval plánovanie spoločných operácií.
Obnovenie historických okruhov má aj symbolickú hodnotu: signalizuje návrat k dlhodobo overeným štruktúram z čias, keď boli ozbrojené sily budované ako komplexná vojenská mocnosť s jasne rozdelenými kompetenciami a zodpovednosťou. Reforma zároveň zohľadňuje potrebu efektívnejšieho velenia v prípade regionálnych kríz, keďže každý okruh operuje v priestore s vlastnými geopolitickými výzvami – napríklad Leningradský okruh v pobaltskom a arktickom smere, Uralský ako strategická hĺbka, či Sibírsky ako opora pre východný vojenský priestor.
Týmto krokom sa vytvorili jednoznačné vertikály velenia, ktoré umožňujú rýchlejšie rozhodovanie, lepšiu logistickú koordináciu a vyššiu operačnú samostatnosť jednotlivých druhov vojsk. Celý model je postavený na princípe odbornej špecializácie, kde každý typ vojenskej činnosti riadi vlastný štáb nezávisle od pozemných okruhov.
Baltská flotila: obmedzenie operačného priestoru a návrat ku geografickej špecializácii
V rámci širšej reorganizácie velenia ozbrojených síl došlo aj k zásadnej zmene v postavení Baltskej flotily. Táto formácia, tradične sídliaca v Kaliningradskej oblasti, sa po novom zameriava výlučne na operačné pôsobenie v rámci Baltského mora. Ide o krok, ktorý má jasne definovať jej priestorovú zodpovednosť a sústrediť kapacity na obranu západného námorného smeru.
Pred touto reformou mala Baltská flotila rozšírené úlohy vrátane zabezpečenia námorných liniek, výcviku pre rôzne oblasti a občasného nasadenia mimo baltského priestoru. Po prijatí nového modelu velenia stratila charakter medzidruhového útvaru – to znamená, že už nepodlieha pozemnému vojenskému okruhu, ale je súčasťou vertikály samostatného velenia námorníctva.
Súčasne s touto zmenou bolo rozhodnuté aj o vytvorení samostatnej vševojskovej armády (rus. общевойсковая армия, angl. combined arms army) v Kaliningradskej oblasti, čím sa oddelilo velenie nad pozemnými silami od námornej štruktúry. Tento krok má strategický význam – Kaliningrad je najexponovanejšou ruskou vojenskou enklávou v Európe, obklopenou členskými štátmi NATO. Posilnenie špecializácie flotily na pobrežnú obranu a rozdelenie velenia zvyšuje flexibilitu v prípade krízovej situácie.
Baltská flotila tak prechádza od univerzálneho zoskupenia k špecializovanému nástroju regionálnej obrany. Hlavný dôraz sa presúva na protiponorkový boj, protilodné systémy, pobrežné raketové jednotky a protivzdušnú obranu v rámci baltského operačného pásma. V kombinácii s rastúcou aktivitou NATO v Poľsku a pobaltských krajinách táto reorganizácia reflektuje zmenu priorít ruského vojenského plánovania – dôraz na rýchlu reakciu a obranné zadržiavanie na najzápadnejšej hranici štátu.
Presun pozemných síl pod Leningradský vojenský okruh
Súčasťou reorganizácie velenia bolo aj opätovné vytvorenie Leningradského vojenského okruhu, ktorému bola pridelená zodpovednosť za severozápadný smer vrátane oblasti okolo Petrohradu, Karélie a priľahlých častí arktického pásma. Pod velenie tohto okruhu boli presunuté viaceré útvary, ktoré predtým spadali pod Západný vojenský okruh. Zmena znamenala nielen úpravu podriadenosti, ale aj sprecíznením úloh a operačného zamerania týchto jednotiek.
Leningradský okruh dnes predstavuje samostatné a plnohodnotné operačné zoskupenie pozemných síl s vlastným štábom, logistickým zabezpečením a výcvikovou základňou. Jeho hlavnou úlohou je obrana severozápadného operačného smeru, vrátane fínskych hraníc, pobaltského regiónu a potenciálnych vektorov ohrozenia zo strany NATO v oblasti Baltského mora a Arktídy. Obnovenie okruhu tak nadväzuje na tradície postsovietskej vojenskej organizácie, no zároveň reflektuje súčasné bezpečnostné výzvy v regióne.
Presun síl znamená aj reorganizáciu infraštruktúry, rozšírenie cvičísk, výstavbu nových veliteľských staníc a posilnenie systému velenia a spojenia. Dôležitým prvkom je aj koordinácia s námornými a vzdušnými silami, ktoré síce nepodliehajú okruhu priamo, ale operujú v rovnakom geografickom priestore. Leningradský vojenský okruh má v tejto konfigurácii slúžiť ako stabilizačný prvok pri prípadnej eskalácii v pobaltskom sektore.
Operačná logika tohto presunu je zjavná: ide o snahu decentralizovať velenie, znížiť tlak na hlavné veliteľstvo v Moskve a umožniť rýchlejšiu reakciu v prípade krízovej situácie na severe. V spojení s obmedzením pôsobnosti Baltskej flotily len na námorný rozmer táto reforma vytvára jasnejší systém vojenskej koordinácie na osi severozápad – Kaliningrad.
Integrácia taktického letectva pod velenie Vzdušno-kozmických síl
Jedným z najvýznamnejších krokov vojenskej reformy z roku 2025 bolo úplné začlenenie taktického letectva pod velenie Vzdušno-kozmických síl (VKS). V predchádzajúcej štruktúre boli viaceré letecké jednotky priamo podriadené vojenským okruhom, čo síce umožňovalo ich integráciu do pozemných operácií, no zároveň vytváralo komplikovaný model velenia s prekrývaním právomocí a ťažkopádnou koordináciou medzi druhmi vojsk.
Po novom je celé taktické letectvo – vrátane stíhacieho, frontového bombardovacieho a prieskumného komponentu – podriadené jednotnej vertikále velenia VKS. Tento model je v súlade s modernými koncepciami vedenia spoločných operácií, kde je vzdušná nadvláda, presné navádzanie a integrovaná protivzdušná obrana kľúčovým predpokladom úspechu pozemných síl. Zároveň to zjednodušuje plánovanie, výcvik a technickú údržbu, keďže všetky letecké prostriedky podliehajú rovnakým štandardom a metodike velenia.
Zmeny sa dotkli najmä frontových jednotiek nasadených pri strategických smeroch – vrátane severozápadu, juhu a strednej časti Ruska. Ich koordinácia s pozemnými silami zostáva zachovaná, no prebieha už prostredníctvom operačného prepojenia medzi VKS a generálnym štábom, nie cez vojenské okruhy. Tým sa odstraňujú zdvojené štruktúry a zvyšuje rýchlosť reakcie pri zmene taktickej situácie.
Cieľom reformy v tejto oblasti je vytvoriť jednotný systém velenia vzdušného priestoru Ruskej federácie, ktorý by bol schopný reagovať na rôzne typy hrozieb – od bezpilotných systémov až po raketové útoky. Práve skúsenosti z ukrajinského konfliktu, kde sa ukázala kľúčová úloha leteckých a protivzdušných prostriedkov, presvedčili velenie o potrebe úplnej integrácie a centralizácie tejto zložky.
Hodnotenie reformy: strategické a operačné dôsledky
Reforma vojenských okruhov a velenia ozbrojených síl z roku 2025 predstavuje najvýznamnejší zásah do štruktúry ruskej armády za posledné dve desaťročia. Z taktického a operačného hľadiska prináša zjednodušenie velenia, odstránenie paralelnej subordinácie a zreteľné oddelenie kompetencií medzi jednotlivými druhmi ozbrojených síl. Strategicky však ide o krok, ktorý signalizuje novú etapu prípravy na dlhodobé geopolitické napätie.
Posilnenie vertikály velenia, obnova historických vojenských okruhov, samostatné postavenie flotíl a začlenenie letectva pod jednotné velenie vytvárajú podmienky pre efektívnejšie riadenie ozbrojených síl v prípade rozsiahlej konvenčnej konfrontácie. V prípade regionálnych kríz umožňuje decentralizovaný systém rýchle nasadenie síl a operatívne rozhodovanie bez nutnosti centrálneho zásahu z Moskvy. Zároveň dochádza k rozdeleniu zodpovednosti medzi jednotlivé špecializované zložky – čo znižuje riziko preťaženia jedného typu vojsk alebo velenia.
Z pohľadu strategickej rovnováhy možno túto reformu vnímať ako reakciu na zmenené podmienky bezpečnostného prostredia. Po prijatí Fínska a Švédska do NATO sa podstatne rozšíril potenciálny kontaktný priestor medzi alianciou a Ruskou federáciou. Prítomnosť aliancie v blízkosti Petrohradu, v Barentsovom mori či na pobaltskom úseku si vyžaduje novú úroveň koordinácie medzi pozemnými, vzdušnými a námornými silami.
Z hľadiska vojensko-politickej logiky tak ide o posun smerom k pružnejšiemu, menej byrokratickému a špecializovanejšiemu modelu ozbrojených síl, schopnému fungovať vo vysoko premenlivom bezpečnostnom prostredí.
Záver
Reforma vojenských okruhov v Ruskej federácii z roku 2025 predstavuje návrat k osvedčenému princípu oddeleného velenia podľa druhov vojsk a jasného teritoriálneho členenia. Tento krok zvyšuje operačnú prehľadnosť, reakčnú schopnosť a efektivitu pri plánovaní obrany. Vytvorenie samostatnej vševojskovej armády v Kaliningrade, nové postavenie Baltskej flotily a centralizácia velenia letectva odrážajú prispôsobenie sa realite súčasného strategického prostredia.
Reforma tak nie je len organizačnou úpravou, ale výrazom posunu smerom k profesionálnej, špecializovanej a na realitu modernej vojenskej konfrontácie lepšie pripravenej armáde.
Vysvetlivky:
Vševojsková armáda (rus. общевойсковая армия, angl. combined arms army)- je veľké zoskupenie pozemných síl, ktoré zahŕňa viaceré druhy jednotiek – napríklad motostrelecké, tankové a delostrelecké – schopné samostatne viesť bojové operácie. Ide o plnohodnotný operačný celok s vlastným velením a logistickým zabezpečením.
Autor: Oskár Münnich, slovenský študent na univerzite MGIMO
Slovenčina 
English (UK)